Plemená sliepok
Brahmanky columbia
Opis
Pre brahmanky je typické mohutné, široké a vysoko nesené telo. Hrebeň je malý, hráškovitý, trojradý a bez tŕňa, medzi jemnými krčnými lalokmi je dobre vyvinutý krčný záhyb. Sú nápadné bohatým, mäkkým perím a operenými behákmi.
Je to predovšetkým mäsové plemeno s pokojnou povahou. Sú kvokavé, ročná priemerná znáška je 120 – 140 vajec so žltohnedou škrupinkou o hmotnosti minimálne 53 g.
Plemeno brahmanka je jedno z najväčších plemien na svete. Dobrý kohút by si mal zo stola zobrať zrnko kukurice bez toho aby vyskočil. Niekedy sa zaradzovala k plemenám mäsovým, ale v terajšej dobe už toto delenie nie je celkom pravdivé. Je to veľké, mohutné a ťažké plemeno. Kohút dosahuje v dospelosti hmotnosť až 5,5 kg. Sliepky dosahujú hmotnosť až 4 kg. Dospelosť dosahujú vo veku asi 9 mesiacov.
Brahmanky majú aj ďalšie dobré vlastnosti. Dobre sa operia, sú väčšinou stále čisté, znášajú naše poveternostné podmienky a nevadí im ani občasné vlhko. Zachovali si vysokú kvokavosť a sú výbornými matkami. Vzorník udáva znášku 100 až 140 vajec na sliepku a rok, ale podľa skúseností chovateľov je vyššia, zvlášť u prešľachtených a svetlo zafarbených kmeňov.
K znakom jednej z najväčších sliepok, patrí ružicový hrebeň, ktorý nasvedčuje z akého tepelného pásma hydina pochádza. Napríklad sliepky, ktoré sú pôvodom z teplého Talianska majú listový hrebeň, ktorým sa chladia. Kde sú teplotné podmienky nižšie, tam majú sliepky hrebene ružicové, ktoré nie sú tak chúlostivé na omrznutie. Ak totiž hydine omrzne listový hrebeň, ukončia znášanie. Ružicový hrebeň môže tak isto omrznúť, ale znášku to neovplyvní.
Brahmanky okrem krmenia nemajú väčšie nároky na chov ako iná hydina. Iba kurín musí byť pevnejší, pretože kvôli svojej hmotnosti sliepky dobre nalietavajú. Hniezda na znášanie je potrebné umiestniť buď na podlahe alebo bo výške do 50 cm. Vyžadujú tiež väčší vlezový otvor do kurníka. K získaniu mohutnej figúry a hmotnosti zodpovedajúcej vzorníku potrebujú bohatšie kŕmenie na bielkoviny. Preto im podávame mleté mäso na zmohutnenie svalstva a veľa vápnika na vývin a pevnosť kostry. Inak sa kŕmia bežnou zmesou pre nosnice. Kuriatkam sa pridáva zmes pre brojlery, aby boli mohutné. Vzrast je u tohto plemena dôležitý a výrazne boduje aj na výstavách.
Brahmanky netrpia na choroby, sú odolné a otužilé, skôr majú rastové vady, ako napríklad krivé prsty. Príčinou tohto javu je nedostatok vitamínov pri rýchlom vývoji kostry hydiny. Sliepkam sa však musí venovať dostatočná starostlivosť pri ochrane voči vnútorným cudzopasníkom, ktorí sa rady usadzujú v hustej prachovej podsade. Každých šesť týždňov je potrebné sliepky prehliadnuť. Pokiaľ sa cudzopasníci objavia, vystrieka sa hydina jednopercentným arpalitom priamo na kožu. V praxi to vyzerá tak, že sa sliepke prefúkne podsada a na beháky, krk, krčný záves a priestor okolo kloaky sa aplikuje roztok. Nutné je tiež vystriekať kurín, najlepšie neoxydolom alebo podobným prípravkom. Tieto opatrenia sú nutné, pretože hydina je potom nepokojná, ozobáva sa a neznáša. Pokiaľ je invázia cudzopasníkov veľká, sliepkam zosvetlie sliznica, laloky a hrebeň a dokonca môžu uhynúť, pretože im odsávajú krv.
Brahmanky sa ponechávajú v chove 4 - 5 rokov, i keď v piatom roku môžu byť oplodnenosť vajec horšia. Ale dobrá nosnica, alebo taká, ktorá má všetky znaky toto plemena sa môže nechať aj sedem rokov. Hoci je jej znáška o niečo nižšia, potomstvo je však vyrovnanejšie. Kohúty sa znášajú so sliepkami veľmi dobre, málokedy sú vajíčka "čisté", a aj keď sú ťažké, nepoškodzujú im perie. Kvočka zasadne 18 až 20 vajec a kuriatka sa liahnu veľmi dobre.
Kuriatka preberajú od svojej matky chovanie, kvočka ich naučí zobať a chráni ich pred prípadným nepriateľom a keď je nepriaznivé počasie, schová si ich pod seba a zohrieva ich. Prirodzený odchov má tiež pozitívny vplyv na zachovanie kvokavosti v dospelosti. Pokiaľ sa liahne niekoľko generácii v umelej liahni neustále za sebou, tak kvokavosť sa geneticky potlačuje. Výhodou umelého odchovu ale je, že kuriatka rastú rýchlejšie. Pretože sa im svieti takmer celú noc, majú možnosť prijímať potravu počas celých 24 hodín, takže rýchlejšie rastú.
Cena chovného kusu je asi trikrát vyššia, než u bežnej hydiny, pretože majú vyššiu spotrebu krmiva a rastú dlhšie. Začiatočníkom sa však najprv odporúča zdrobnelú formu brahmanky, ktorej cena je nižšia, aby si osvojili základy chovu a až po dvoch-troch rokoch by si mali zabezpečiť veľké plemeno. Brahmanky sa vyskytujú v svetlej i tmavej farbe, žlté, žlté s kolumbijskou kresbou, modrozlaté, modré vlnité, čierne i biele.
Orphingtonky žlté veľké
Znáška 130 - 160 vajec, hmotnosť vajca 55 g
Hmotnosť kohúta 3,7 - 4,5 kg, sliepky 2,7 -3,4kg
Ťažké mäsové plemeno. Farebné rázy - žltá, čierna, biela, modrá, červená...
Amroksky veľké
Znáška 200 vajec, hmotnosť vajca 60 g
Hmotnosť kohúta 3,5 - 4,5 kg, sliepky 3 - 3,50 kg
Stredne ťažké mäsovonosivé plemeno. Chová sa iba v modrosivom pásikavom farebnom ráze.
Prepeličky
Prepeličie vajcia a mäso majú okrem veľmi dobrých nutričných hodnôt tiež hodnotu liečebnú.
Prepeličie vajcia obsahujú zanedbateľné množstvo cholesterolu.
Priaznivo pôsobia na imunitný systém.
Sú vhodné pri zdravotných problémoch (alergie, cukrovka, astma, ...), pri diétach a tiež vhodné ako cenný doplnok výživy v detskom veku.
Účelom úžitkového chovu nie je len produkcia vajec, ale aj mäsa na kuchynskú spotrebu.
Vďaka kvalite týchto produktov výrazne rastie záujem spotrebiteľov aj na Slovensku.
Prepelice dosahujú jatočnú zrelosť už za 7 týždňov po vyliahnutí.
Váha priemerného vajíčka je cca: 10-12g.
Chuťovo sa podobajú slepačím vajíčkam, sú však oveľa jemnejšie.
Prepeličie vajíčka sú vhodným doplnkom v kuchyni moderného a racionálne sa stravujúceho človeka.
Mäso sa dá pripraviť najrozličnejšími spôsobmi. Určite vzbudí pozornosť svojím vzhľadom, ako aj jemnosťou.
Aj zo zdanlivo malej porcie sa dá najesť do sýtosti. Samozrejme, že labužníci si prídu na svoje.
Popis:
Najrozšírenejšie plemeno prepelíc vyšľachtené na vysokú znášku zo zdomácnenej formy divej japenskej prepelice. Vyšľachtili ju v Japonsku a dnes je predmetom jednak záujmového chovu športovách chovateľov, jednak úžitkového farmového chovu v mnohých štátoch sveta. V produkcii vajec patrí k najvýkonnejším nosniciam (hmotnosť vajca tvorí 8, 5 % z hmotnosti tela nosnice, zatiaľ čo pri sliepke 3%). Zásluhu na rozvoji priemyselných foriem chovu okrem produkčnej výkonnosti má aj liečivý účinok, ktorý sa pripisuje prepeličím vajciam. Vo veľkovýrobe dosahuje japonská nosivá prepelica pohlavnú dospelosť vo veku 42 dní a rošnú znášku 280 ať 300 vajec. Ukazovatele pre podmienky drobnochovateľov, najmä v znáške, sú pre rozdielnosť podmienok o niečo nižšie.Telesným rámcom patrí k stredne veľkým až malým prepeliciam pri zachovaní typického vajcovitého tvaru. Jej zafarbenie sa podobá zafarbeniu jarabice poľnej, v základe je na chrbáte, hlave, krídlach a na chvoste tmavohnedé so žltou čiarkovitou kresbou, na prsiach a spodnej časti žlté. Samčeky majú lososovité zafarbenie s kresbou veľkej podkovy na prsiach a bielou škvrnou na hrdle. Hmotnosť dospelého samčeka je 105 až115 g, samičky 130 až 145 g.
Pôvod:
Japonská prepelica sa na našom kontinente považovala až do päťdesiatych rokov minulého storočia za exotickú hydinu a jej produkty sa konzumovali len výnimočne. Až neskôr sa začala chovať strednej Európe, vrátane Slovenska. Záujemcovia získavali návod na chov a verejnosť bola oboznámená s dietetickými vlastnosťami prepeličích vajec i mäsa.Prepelica (Coturnix coturnix) pochádza z východnej Ázie, kde ju chovajú už dlhé obdobie. V Japonsku prešla v minulom storočí dôkladným šľachtiteľským programom, pričom sa upevnila vysoká znáška a produkcia relatívne veľkých vajec (v pomere k hmotnosti tela). Neskoršie sa šľachtitelia, najmä na americkom kontinente, zamerali na zvýšenie mäsovej produkcie. Dosiahli pozoruhodné výsledky a v súčasnosti už niektoré línie vynikajú dobrým osvalením, vysokou hmotnosťou (180 až 140 gramov), ale aj produkciou kvalitného lahôdkového mäsa.
Kŕmenie:
Japonská prepelica nie je náročná na krmivo, ale aby dosahovala požadovanú úžitkovosť, každá veková kategória potrebuje kvalitnú kŕmnu zmes. Zmes určená pre mláďatá mať sypkú konzistenciu, pre mládky a nosnice má byť granulovaná. Ak ju nemáme k dispozícii, hydine podávame drvené obilie, kukuričný šrot a kŕmnu dávku spestríme olejnatými semenami, prosom, minerálnou prísadou, vitamínmi a preosiatym pieskom. Prepelica si rada pochutná aj na zelenom krmive a v zime na "odrolkoch" sena. Okopaniny jej podávame celé, sama si bude odštipovať primerané sústa. Pri správnom kŕmení a ošetrovaní je chov bezproblémový a hynutie minimálne.Mierne vlažnú vodu predkladáme niekoľkokrát za deň, aby bola stále čerstvá a čistá. Zabrániť treba tomu, aby sa prepelice zmáčali, lebo vlhko im škodí. Vhodnejšie sú preto napájadlá, ktoré umiestnime na vonkajšej strane klietok.
Rozmnožovanie:
Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 42 dní, telesnú dospelosť vo veku 56 dní, znáška je 150 až 300 vajec, hmotnosť vajca je 10 až 12 g, veľkosť 24,5 až 31 mm, škrupina má všetky farebné odtiene (okrem pastelovo červenej a pastelovo oranžovej) a je pokropená rôzne veľkými rozlične zafarbenými škvrnami, prípadne i jednofarebná.Nemá zachovaný pud sedenia na vajciach.Po 16 až 18 dňoch inkubácie sa liahnu kurčatá, ktoré sú ihneď aktívne a zháňajú si potravu. Vyšľachtené populácie sú rané, jatočne a pohlavne dospievajú približne vo veku 60 dní, kedy začnú znášať. Aby v produkcii vajec neboli výkyvy, treba prepelice chovať po celý rok vo vnútorných priestoroch pri teplote okolo 20 °C.
Úžitkové holuby Strasser
Aké sliepky si vybrať?
Než si zadovážite sliepky, je užitočné zoznámiť sa s jejich vlastnosťami. Najskôr si ujasnite, či chcete chovať nosné hybridy alebo čistokrvné plemeno sliepok. Keď sa rozhodnete pre plemeno, je treba jeho výberu venovať dostatočnú pozornosť. Dostatok vajec nám môže zaistiť niektoré z ľahkých nosných plemien sliepok (Leghornky, Vlašky, Minorky, Hamburčanky apod.). Znášku, ale i mäso získáme od stredne tažkých plemien (plymutky, wyandotky, amroksky, rodajlenky, hempšírky a iné), ťažké plemená nás zaujmú na prvý pohľad (kočinky, brahmánky, orpingtonky atd.) a sú miernejšieho temperamentu, majú však vyššiu spotrebu krmiva a nižšiu znášku oproti ľahkým nosným plemenom sliepok. Tam, kde je nedostatok priestoru k chovu veľkých plemien sliepok, dobre využijeme plemena zdrobnelé, niektoré z nich majú relativne vysokú užitkovosť, iné sú chované pre krásu a radosť, podobne ako vyslovene okrasné plemená. U niektorých plemien si naviac môžeme vybrať z väčšieho množstva barevných rázov – hydina má rovnaké tvary, velikosť a typ, ale líši sa zabarvením peria, nôh, zobáku atd. (najznámejšie sú vlašky, holanďanky, minorky, sasexky, kočinky, apod.).
Výber vhodného nosného plemena sliepok.
Výberu plemena musíme venovať dostatočnú pozornosť. Skôr, než si vybrané plemeno zadovážime, musíme zvážiť, aké máme možnosti chovu. Rozhodujúce je, či chceme chovať čistokrvné plemeno alebo hybridy.
Z čistokrvnej hydiny sa na znášku hodí ľahké a stredne tažké plemená sliepok.
Výhodou ľahkých plemien je vyššia znáška, než u tažších plemien. Medzi najviac oblúbených ľahkých plemien patria Leghornky, Minorky, Vlašky a Hamburčanky. Nesmieme zabudnúť, že všetky uvedené plemena dobre lietajú, preto musíme zaistiť dostatočné oplotenie výbehu, alebo zvoliť použitie krídelných spon.
Stredne tažké plemená: K velice obľúbeným plemenom patria Plymutky, Amroksy, Australky, Sasexky, Rodajlenky, Hempšírky, Velsumky a Faverolky.
Vykŕmených prebytočných kohútov stredne ťažkých plemien môžeme použiť ku kuchynské úprave, preto sa také nazývajú plemena s kombinovanou úžitkovosťou.
plemeno |
priemerná znáška |
barva škrupiny v prvom roku |
Leghornky |
210 ks. |
Biela |
Minorky |
190 ks. |
Biela |
Vlašky |
210 ks. |
Biela |
Česká zlatá kropenka |
190 ks. |
Nažlutlá |
Hamburčanky |
170 ks. |
Biela |
Plymutky |
190 ks. |
Tmavožltá |
Amroksky |
190 ks. |
Hnedá |
Australky |
190 ks. |
Hnedá |
Sasexky |
180 ks. |
Žltá |
Rodajlenky |
180 ks. |
Hnedá |
Hempšírky |
180 ks. |
Hnedá |
Velsumky |
160 ks. |
Hnedá |
Faverolky |
180 ks. |
Nažlutlá |
Brahmánky
Pre zdarný telesný vývoj a úspechy na výstavách je včasné liahnutie u brahmaniek veľmi dôležité. Najlepšie výsledky sa dajú získať s januárovými sliepkami. Sliepky, ktoré začali so znáškou v septembri, bez väčších prestávok niesli až do mája. Hromadná kontrola úžitkovosti dosiahla veľmi pekných 140 kusov vajec na jednu nosnicu za rok. Je treba uviesť, že nosnice boly chované vo chlieve, kde neklesá teplota pod bod mrazu. Pri sliepkach, ktoré sa odchovávajú neskoršie je úžitkovosť ďaleko nižšia, predovšetkým neskorším termínom začiatku znášky. Ten sa často presunul až do marca nasledujúceho roku. A pól roka je v úžitkovosti dlhá doba. Väčšina línií má vyvinutý silný materský pud. V máji začnú z pravidla kvokať a o znášku temer nejavia záujem. Dá sa povedať, že brahmanky sú dobré a úporné kvočky.
Brahmánky sa musia včas vyliahnuť. Najlepšie v januári alebo vo februári. Pri neskoršom liahnutí (máj, jún) nestačia do zimy narásť a znáška nezačne včas. Prvé vajcia sa u mladých sliepok objavia až v apríli a dostávame sa do bludného kruhu, z ktorého sa špatne vystupuje.
Kuriatka sa krmia zmesou bohatou na bielkoviny, minerálne látky a bioaktivne prísady. Najskôr podávame kŕmnu zmes K1 a od 8 nedeľ K2. U tejto zmesi zostáváme až do deviatich mesiacov. Po znesení prvých vajec prechádzame na zmes pre nosnice. Do zmesí pridávame pravidelne probiotika (Ecovit).
Brahmanka pochádza z Indie, do Európy bola dovezená roku 1852. Je jedným z najmohutnejších plemien sliepok. Mohutnosť je naviac znásobená bohatým mäkkým operením. Vyznačuje sa vzpriamenou postavou a pomerne nízkym postojom. Plemeno sa vyskytuje vo viacerých farbách, holene sú plne operené, u väčšiny variet sa vyskytujú žlté beháky, ktoré sú opatrené rusy. Kohúti dosahujú hmotnosť až 5 kg. Plemeno nelieta, stačí plot vysoký 50 cm. Brahmanky dospievajú pomaly, kohút vo veku 1,5 roka a sliepky začínajú niesť až v šiestom alebo siedmom mesiaci. Vajcia sú pomerne malé, smotanovej farby. Sliepky nesú i v zime, sú dobrými kvočkami.
Amroksky
stredne ťažké plemeno s kombinovanou úžitkovosti. Rýchlo rastie a dobre sa operuje. Je to sliepka odolná voči poveternostným podmienkam a je vhodná i pre začínajúcich chovateľov. Amroksky vlastne vznikli pri šlachtení žíhaných plymutiek. Zatímco u plymutiek sa zamerali šlachtitelovia na chovný cieľ na dokonalosť žíhaní a kresby, u amroksiek dali prednosť vyššej znáške, rannosti nosníc a rýchlosti operovania kurčiat. Amrokska sa chová len v jednom barevnom rázu a to šedo modrá prične žíhaná s hrubšou a nie tak dobre ohraničenou kresbou ako je tomu u plymutiek. Základná farba operenia je čierna zo širšími šedobielými pásmi, ktoré prebiehajú prične cez telo. U kohútika je šedo biely pás rovnako široký ako pás čierny. U sliepok je Biely pás užší, a preto sa sliepka zdá tmavšia. Šírka pása závisí na velikosti peria na jednotlivých oblastiach tela. Základ žíhaní je v priečne žíhanej kresbe peria, pri čom na každom pierku je čierny hrot. Kohút má telo stredne dlhé, široké, hlboké a plné. Ozdobou veľkej hlavy je stredne veľký listový hrebeň s piatimi zubmi. Oči sú vystuplé, červenohnedé brvy, tvar hladká, červená. Ušnice sú oválne, hladké a rovnako červenej farby. Krk je stredne dlhý s bohatým sedlovým závesom. Záda sú rovná, ocas široký, plný, pravidelne utváraný, nasadený pod uhlom 135 stupňov. Beháky sú stredne veľké, žltej farby. Sliepka sa tvarom tela podobá kohútovi, okrem rozdielov podmienených pohlavným dimorfismem. Čo v praxi znamená, že slepička má zobák v barve tmavé rohoviny, zatímčo u kohúta je zobák žltý. Tento selekční znak sa využíva v ranných štádiách odchovu pri rozdeľovaní sliepok a kohútikov. Hmotnosť kohúta je 3,1 - 3,7 kg, sliepky 2,6 - 3,2 kg. Znáška sa pohybuje okolo 200 vajec o hmotnosti 60 g. Barva škrupiny je hnedá. Vedľa veľkých amroksiek boli vyšľachtené amroksky zdrobnené. Hmotnosť kohúta sa udáva 1 kg, slepička 0,9 kg. Znáška kolem 140 vajec o hmotnosti 40 g. Amroksky sú kľudné a znášanlivé voči ostatným druhom hydiny. Na rozdiel od ľahkých plemien sliepok nehrozia u amroksiek problémy s prelietavaním plotov, takže ich chov neohrozuje susedské vzťahy. Amroksky je možné doporučit i chovateľom začiatočníkom, a pre ich odolnosť proti poveternostným podmienkam i do vyšších oblastí.
Amroksky
Pôvod:USA
Plemeno sliepok s kombinovanou úžitkovosťou vyšľachtené v sedemdesiatych rokoch 19.stoletia.Pôvodne časť populácie žíhaných plymutiek šľachtené so zameraním na úžitkovosť. Patrí k najlepším úžitkovým plemenom. Vyniká otužilosťou, rýchlym a dobrým operovaním a ranosťou. Farba kože je žlutá. Znáška je 180-200 vajec s hnedou škrupinou, minimálna hmotnosť násadových vajec je 58g. Kvokavosť je nežiadúcia Hmotnost:kohout 3,5-4,3kg sliepky 2,9-3,7kg.
Sliepka stredne ťažkého typu väčšieho telesného rámca typickým znakom dobrej nosnice, zo stredne dlhým a dobre osvaleným trupom obdielnikového tvaru, zo širokým stredne vysokým postojom, s široko nasadeným chvostom a bohatším operením.